Hoc má dlhú bradu, nevie ti dať radu. (koza)
Je sťa malý koník. Nie, to nie je poník. Žerie bodľač, robí „hík“, pracovitý… (somárik)
Každý mu to prepáči, že všade pchá rypáčik. (prasa)
Umýva sa, vody nemá, učeše sa bez hrebeňa. Sadne si mi na kolená a začne priasť bez vretena. (mačka)
Dlhé fúzy, ostré drápy. Sivú myšku raz-dva lapí. (mačka)
Mňauká, mňauká, hnevá havka. (mačka)
Namáča si fúzy v mliečku, vyhrieva sa na slniečku. Dvíha hore dlhý chvost, a pradie si popod nos. (mačka)
Keď som ešte veľmi malý, nechajú ma skákať, hrať, len čo trošku povyrastiem, už ma začnú zapriahať. (kôň)
Podnájomník u nás býva, prichádza keď spíš. A ty možno ani nevieš, že sa volá… (myš)
Do veľkého pecňa chleba, spravilo si skrýš, neposedné malé zviera, sivá, bystrá… (myš)
Ostré zúbky, dlhý chvostík, v komore sa tajne hostí. (myš)
Vo dne mlčí, v noci vrčí. (pes)
Stráži dom a nemá pušku, zbadá letieť každú mušku. (pes)
Havká, havká, hryzie kosti, aj na mňa sa občas zlostí. (pes)
Prečo jedno dlhé uško sedí ako pajác? Prosí trochu ďatelinky, veď je predsa… (zajac)
Pyšný kráľ chodí v lese, na hlave strom si nesie. (jeleň)
Stále nosí ihelničku, ale nikdy nešije. (jež)
Nikdy nešije, hoc s ihlami žije. (jež)
Hustým lesom cez záveje čudo beží. Hladné je a nehnevané, lebo sneží. (diviak)
Dobre by mu občas padlo rozhýbať si v nore sadlo. (jazvec)
Kto obchádza kurín, chlievy? Kto sa húskam líška? Je to zlodej prefíkaný vlastným menom… (líška)
Prvá stopa, druhá, tretia … V polotme jej oči svietia. Stopuješ ju – už si pri nej, nachytáš ju pri kuríne. (líška)
Usilovný baník sfáral pod zem, kde aj svoj byt mával. Len rukami holými vyryl chodbu do hliny. (krt)
Kožuch má a nie je zajac, pod zemou si stavia palác. (krt)
V čiernej tmavej zemi obracia sa vrtko. Ryje dlhé chodby, je to čierny… (krtko)
Hlas má takmer ako basa, keď je sýty, vtedy hrá sa. Veľké laby, kožuch hrubý, maliny a medík ľúbi. (medveď)
Je to dravá šelma, ktorá v mene MED má. (medveď)
Skáče z výšky bez padáka a nič sa jej nestane. Behá sem – tam po haluzách, nájde šišku – zastane. (veverička)
Keď sa pustí do orecha, len škrupinku z neho nechá. (veverička)
Ryšavé jak líšky, skáču dolu z výšky a od stromu po strom kormidlujú chvostom. (veveričky)
Vysoký stromček, v stromčeku domček. Chvostíkom kýva tá, čo v ňom býva. Oriešky hľadá, lebo ich rada. (veverička)
Má väčší chvost ako celé telo, nikdy to zo stromu nezletelo. (veverička)
Má 4 dlhé nohy, niekedy aj 2 krátke parožky, má aj krátky chvost, nabehá sa v lese dosť. (srnec)
Krátke nôžky, dlhé uši, kožuštek mu veľmi sluší. Na rovine, vo vrchoch, vždy je prvý v pretekoch. (zajac)
Beží drobček po doline, celý v sivej kožušine. (zajac)
– Býva v dome bez kuchyne, cez deň, v noci, vo dne, v zime.
Silák bude veru asi, veď na chrbte svoj dom nosí. (Slimák)
– Pomaly sa k lesu vlečie, večera mu neutečie.
Už mu na ňu tečú slinky, má plný dom huspeninky. (Slimák)
– Veľký silák som, unesiem aj celý dom. (Slimák)
– Nevystrčil malé rožky, nechcel masla na parôžky,
nepodpálil som mu dom a nezhorel v ňom.
– Nemohol som inak, bol to krásny (Slimák).
– Odíde a zase príde, bez murára, bez tesára postaví si dom,
pobýva si v ňom.(Slimák)
– Neskáče, no lezie, na chrbte si domček nesie. (Slimák)
– Chodí stále bosí, za sebou si domček nosí. Čo je to? (Slimák)
– Ktoré zviera je najmocnejšie? (Slimák, lebo nosí celý dom)
– Dvoje rohy, žiadne nohy, chalúpkou to pohne. (Slimák)
– Kto má domček bez dreva, kameňa a tehál? (Slimák)
– Chodí, chodí a vždy je doma. (Slimák)
– Beží drobček po doline, celý v sivej kožušine. (Zajac)
– Šedivý koníček, má tisíc nožičiek. (Stonožka)
– Jeho šťastie v poli rastie. Mrkva, repa, kapusta, všetko schrúme do kúska.
Čo je to? (Zajac)
– Malé skromné zvieratká, všetko vlečú za vrátka. Krok sem a dva tam,
robotnejších nepoznám.(Mravec)
– Dobre skáče, pláva, kváka, páči sa jej každá mláka. Keď bociana zočí,
kvak – do vody skočí.(Žabka)
– Oriešky a huby zbiera, hrdzavá je trošku. Veľký chvostík, bystré očká, nájde
každú šušku. (Veverička)
– Ktosi v tráve celé dni, naťahuje budíky. (Cvrček)
– Skáče z výšky bez padáka a nič sa jej nestane. Behá sem tam po halúzkach,
nájde šušku, zastane. Čo je to? (Veverička)
– Pod jedľami pod sosnami, leží klbko s ihlicami. (Jež)
-Klbko beží, klbko leží, ihličkami hlavu ježí. (Jež)
– Ihly má, nepredá, šaty s nimi nešije, zle si nežije. (Jež)
– Chvostík drží ako šabľu, pyšne dvorom kráča.
– Mňauká, chytá myšky malé, jazyk v mliečku máča. (Mačka)
-Hlavu má ako mačka, chvost má ako mačka, nohy má ako mačka a predsa
to mačka nie je. Čo je to? (Kocúr)
– Či-či na ňu voláme, keď jej mliečko dávame. (Mačka)
– Stále myslí na hostinku, na oriešky, na slaninku.
Veľmi sa však bojí mačky nechce s ňou mať opletačky. (Myš)
– Šedivý kožuštek, maličké oči, keď mačku uvidí do diery skočí.
Čo je to? (Myš)
– Každé ráno prvý vstáva, lenivcom sny berie.
Silný zobák, krásny hrebeň, ešte krajšie perie. (Kohút)
– Prečo kohút kikiríka so zatvorenými očami?
(Aby sliepky vedeli, že vie kikiríkať spamäti)
– Žlté ako púpava, bystré ako šidlo. Keď ho niečo vyplaší,
šuch mamke pod krídlo. (Kuriatko)
– Nohy má lopaty, zobák má rohatý, páperové šaty, vo vode sa mága a
hovorí gága. (Hus)
– Nie je hus a nie je sliepka, nie je ani mačka. Vo vodičke pri potoku najradšej sa plačká. (Kačka)
– Tkám a snujem jemné nite a predsa ma nechcú v byte. (Pavúk)
– V každom dome tkáča majú, neplašia ho, nechovajú a čo natká dobráčisko,
vyhodia mu na smetisko. (Pavúk)
Poľovník som bez ručnice, pradiem, ale bez praslice, rytierom som bez šabličky, prorokujem bez knižtičky. (Pavúk)
– Praslice nemá ani vretena, bez krosien plátno utkať môže. (Pavúk)
– Keď ju pustia a lúku, prechádza sa v kožuchu a zvonček jej na krku,
vycengúva do kroku. (Krava)
– Hrebeň už mám taký pekný a nestrpím škriepky. Vyučím sa v kaderníctve,
budem česať sliepky. (Kohút)
– Hrebeň má, no nečeše sa, ale robí krik, keď vstávať nechce nik. (Kohút)
– Viete, kto má najviac očí a nie najlepší zrak?(Páv)
– O kom sa vraví, že je prelietavý? Z kvetu na kvet sadá, novú krásu hľadá.
(Motýľ)
– Hustým lesom cez záveje čudo beží. Hladné je a nehnevané, lebo sneží.
Čo je to? (Diviak)
– Šidlo – bodidlo, po hore chodilo, jedlo a pilo, domov nosilo. (Včela)
– Ktosi v tráve celé dni, naťahuje budíky.(Cvrček)
– Po konári hore dole, vrtko skacká, poletuje. Ku kŕmidlu v zime letí, žlté bruško len tak svieti. (Sýkorka)
– Páčia sa jej nočné chmáry, cez deň drieme na konári.
Húka, húka ako vlak, lieta tíško, veď je vták. (Sova)
– Vidí dobre z veľkej výšky na zemi aj malé myšky.
Keď ho ony zbadajú, rýchle dierku hľadajú. (Jastrab)
– Tíško kráča po rákosí, opatrne veď je bosí. Žabky z neho majú strach,
nechcú mu ísť pod zobák. (Bocian)
– Ktorý vták má na chvoste raka? (Straka)
– Ktorý vták má na chvoste abecedu? (Vrabec)
– Sosáčikom šťavu zbiera, obeduje bez taniera. (Osa)
– Prišli k nám hostia milí, čo nás zavše zlostia, lebo pod strechou si svoj dom postavili. (Lastovičky)