Chlapec sa prebúdza, pýta sa kde je,
Ide za otcom, či niečo o nej nevie,
Pár minút dozadu je vedľa neho, no len sa smeje,
Myslí, že to bol sen, ale ono to tak nie je.
Chalan z mesta, ledva dospelý,
Chce cítiť lásku, nie len pocit v posteli.
Okrem sna nepozná smiech, iba samá trauma,
Z detstva, blízkych – zomrela mu mama.
Najradšej má spánok, lebo môže snívať o nej,
Neexistujú problémy, všetko je oukéj.
V sne sa mu prihovára, že je na čase nesnívať,
Spoznať sa, prechádzať, ten život si užívať.
Dohodnuté stretnutie mimo krásneho sna,
Iba on a ona – vytúžená životná hra.
Chalan sa chystá na stretnutie, on tomu snu verí,
Stále čaká, čaká teší sa na jej sladké pery.
Prejde pár týždňov, on má srdce chladné ako kov,
Už ničomu neverí, ona zmizla z jeho snov.
Čas na poslednú prechádzku, nečaká už útechu,
Posledných pár metrov, pripravený skočiť z útesu.
Všetko si premyslel, čo je pre a čo proti,
Posledné rozhodnutie, ide skočiť.
Spoza neho počuť ten sladký hlas zo sna,
Chalan bez váhania hneď to dievča pozná.
On stále mlčí, len sa na ňu pozerá,
To je tá baba zo sna – úplná nádhera.
Hovorí mu, že sa jej o ňom zdá už dlhší čas,
Musela sem prísť, naviedol ju dáky hlas.
Od toho času sú spolu stále,
Ona ho zachránila aj keď mal na mále.
On je šťastným, ona je tou šťastnou,
Ten sen sa stal do bodky realitou krásnou.
(vlastná tvorba – admin)