Básničky o zvieratkách

Šiel Janíčko cez strnisko,
ženie húsky na pastvisko,
aj veľkého barana,
bude ich pásť do rána.

Skáče havko na dvore, mačička spí v komore.
Havko robí hav hav hav a mačička mňau mňau mňau.

Bzučia včielky
v úbočí.
Nik ich bzučať
neučí.
Len si bzučia,
stále bzučia,
letia kvietkom
do náručia.

Zletel bocian v našom poli,
spravil hniezdo na topoli,
jak ho pláta, tak ho pláta
pre maličké bociančatá.
(Elena Čepčeková)

Malá lienka stenká,
že je veľmi tenká,
že si kúpi zavčas rána
od žltého tulipána
za kalištek rosy,
čo mu nôcka nosí.
(Elena Čepčeková)

Kde bolo, tam bolo,
letel motýľ okolo.
Keby motýľ vedel pískať
tralala,
veru by mu rezká nôta
pristala.
Kvietky to vedeli,
že je veľmi veselý.
(Elena Čepčeková)

Chodil zajko
poza sady.
A šup dierou
do záhrady.
V tej záhrade
kapustička –
veľké hlavy,
tučné líčka.
Ale zrazu
gazda skríkne.
Zajkovi až
chvostík mykne.
Prac sa zajo
ušatý,
ak nechceš mať
na kožúšku
záplaty!Beží zajko,
beží poľom.
Gazda za ním
s veľkým kolom.
A gazdiná s vidlami.
Zlostne dupká nohami.

Zajko na nich z poľa
roztopašne volá:

Darmo utekáte.
Pre trošíčku
kapustičky
tak sa namáhate.
Ani vám to neprezradím
dieru v plote máte!

Letí mama pinka
a pinká a pinká:
Pink! Pink!
Stratila som synka.
Vzdychá mama pinka:
Pink! Pink!
Lietala som, lietala,
kdesi som ho nechla.Obletela veľa stromov.
Ustatá sa vracia domov.
Zrazu mama pinká
od radosti pinká:
– Pink! Pink!
Už som našla synka!
Doma v hniezde spinká!
Pink! Pink!

Veveričku
maličkú
udrel konár
po líčku.
Očká sa jej
rozplakali,
až slzičky
pokvapkali
vetvičku.
Prišiel vetrík,
pohladil ju
pol líčkach.
Už niet stopy
po boľavých
slzičkách.