Diogenés zo Sinópy


Možno ťa zaujme:

www.Filmujeme.sk

www.Serialis.sk

www.Najlepsie.eu

www.Filmy.Najlepsie.eu

www.Fit-Life.sk 

 

Vtipy, citáty filozofov, SMS priania, hádanky a básničky najlepšie. Úplne zadarmo.






Diogens zo Sinópy

 


 Diogenes (alebo Diogenés) zo Sinópy/Sinopy/Sinópé/Sinope (* okolo roku 413 pred Kr. – † okolo 323 pred Kr.) bol starogrécky filozof, najradikálnejší predstaviteľ kynizmu v životnej praxi. Odišiel z rodného mesta do vyhnanstva, pretože vraj falšoval peniaze. Diogenes opustil bohatú rodinu, stal sa dobrovoľným žobrákom a ľudovým učiteľom.

 

V Aténach sa zoznámil s učením Antisténa, domyslel jeho zásady do krajných dôsledkov a prakticky ich uskutočňoval.

 

O Diogenovi sa traduje nesmierne množstvo historiek a anekdôt. V duchu svojej filozofie viedol potulný život, býval v sude a bez rozpakov robil na verejnosti veci, ktoré iní nerobili ani v ústraní. Jediné čo mal bol plášť, palica, kapsa na chlieb a hlinený hrnček. Svoju nezávislosť vyjadril vraj aj pri stretnutí s Alexandrom Macedónskym: keď mu Alexander povedal: „Som Alexander, veľký kráľ“, Diogenes odpovedal: „Ja som Diogenes, pes“. Keď sa Alexander spýtal opaľujúceho sa Diogena, čo by si prial, ak by mu mohol splniť hocijaké želanie, Diogenes odpovedal: „Ustúp mi zo slnka“.

 

Alexander : „Keby som nebol Alexandrom, chcel by som byť Diogenom.“

Alexander III. Macedónsky po stretnutí s Diogenom

 

Citáty:

Ako môže byť smrť zlá, keď v jej prítomnosti o nej nevieme?

Ktoré víno je najlepšie? To cudzie.

Nie som nerozumný, len nemám rozum taký, ako vy.

Hľadám človeka (Pred smrťou sa ho opýtali, či sa mu podarilo ho nájsť, odpovedal, že nie)

 

Skutočné (zachovalé) príbehy Diogena:

" DIOGÉNES zo Sinope - Keď ho chcel Antisthénes odohnať, zahnal sa naňho palicou, Diogenes nastrčil hlavu a povedal:"Len udri, lebo nenájdeš také drevo, ktorým by si ma odohnal." Od tých čias sa stal jeho žiakom. V obliekaní a v životospráve bol nenáročný, tak napríklad svoj plášť si prispôsobil tak, aby mu bol na nosenie, ale aj na spanie. Vždy so sebou nosil tanistru s pokrmom, aby si mohol zajesť vtedy, keď mal chuť. No, keďže nemal kde bývať, napísal istému človeku, aby mu zaobstaral domček, ten však dlho neodpovedal, tak sa nasťahoval do suda. V lete sa vyvaľoval v piesku zväčša na pláži a v zime objímal sochy a otužoval sa. Dionýzovské preteky nazýval veľkými divmi pre bláznov, no a demagógov nazýval služobníkmi ľudu. Pre život sa vraj treba vyzbrojiť rozumom alebo povrazom. Keď v bitke u Chajroneji padol do zajatia a priviedli ho k Filippovi, ten sa ho pýta, kto je? Diogenes odpovedal: "Vyzvedač tvojej nenásytnej pažravosti." Tým si získal Filippov obdiv a bol prepustený na slobodu. Keď videl, ako chlapec hádže do šibenice kamene, tak mu povedal: "Len pokračuj, dosiahneš svoj cieľ." Raz sa chlapci zhlukli okolo neho a jeden z nich vraví: "Dajme si pozor, aby nás neuhryzol, Diogenes im nato: "Len sa nebojte chlapci; pes nežerie zeleninu." Inokedy mu zas na jednej hostine hádzali kosti pod nohy ako psovi, preto keď odchádzal, tak ich aj obsíkal ako pes. Keď mu vytýkali, že ho Sinopťania odsúdili do vyhnanstva, tak odpovedal: "A ja zas ich na to, aby zostali doma." Keď sa ho pýtali, prečo sú atléti hlúpi, povedal: "Lebo sú stavaní na hovädzom mäse." Jedného dňa videl ženu, ktorej sa pri klaňaní bohom odhalil zadok, a pretože ju chcel zbaviť jej povery, pristúpil k nej a povedal: "Nebojíš sa, žena, že sa neslušne chováš voči bohu, ktorý stojí za tebou, keďže svojou prítomnosťou všetko naplňuje?" Často hovoril, že bohom prináleží všetko, a pretože mudrci sú priateľmi bohov a medzi priateľmi je všetko spoločné, tak potom všetko prináleží aj mudrcom. Jedného dňa videl chlapca, ako pije z rúk. Ihneď zobral s tanistry pohár a odhodil ho so slovami: "Dieťa ma prekonalo v prirodzenosti." Na jednej veľkej, honosnej hostine si všimol, že Platón sa dotkol iba olív, a vtedy mu Diogenes povedal: "Ako to, že ty mudrc, ktorý si odišiel na Sicíliu kvôli bohatým jedlám, nedotýkaš sa ich teraz, keď sú pred teba predložené? Platón mu odpovedal: Pri bohoch, Diogenes, aj tam som sa živil väčšinou olivami." Diogenes nato: "A prečo si teda šiel do Syrakúz, či vtedy Atika olivy nerodila?" Jedného dňa jedol figy, pritom stretol Platóna, a tak ho ponúkol: "Môžeš si z nich vziať." Keď si Platón figy vzal a zjedol, Diogenes mu hovorí: "Povedal som ti síce, že si z nich môžeš vziať, no nepovedal som ti, že ich môžeš aj zjesť." Raz videl Platón umývať Diogena kapustu, vtedy príde k nemu a vraví mu:"Keby si sa slušne choval k Dionysiovi, neumýval by si kapustu." Diogenes mu odvetil: "Ani ty by sa sa nemusel chovať úslužne k Dionysiovi, keby si umýval kapustu." Na otázku, ako zaobchádza Dionysios s priateľmi, povedal: "Ako s vrecami; ak sú plné tak ich hladí, ak sú prázdne, tak ich zahadzuje." A na otázku, čo je v živote biedne, odpovedal:"Bezmocný starec." O lichotivých rečiach vravel, že je to povraz natrený medom. No a keď videl ženy vyvesené na olivovníkoch, /lebo tak boli za neveru trestané/ tak prehlásil: "Bárs by všetky stromy prinášali takéto plody." Na otázku, kedy sa treba ženiť, odpovedal: "Keď je človek mladý, je to príliš zavčasu, a keď je starý, je už veru neskoro." Keď sa s nim stretol Alexander, povedal mu: "Ja som Alexander, veľký kráľ." Diogenes mu nato: "Ja Diogenes, pes." Keď ho Alexander stretol druhý raz, tak mu povedal: "Žiadaj odo mňa čo chceš a ja ti to splním." Diogenes nato: "Odstúp mi zo Slnka." Keď Platón ukončil svoju prednášku o človeku a nakoniec ju zhrnul do definície, že človek je dvojnohý živočích bez peria, na druhý deň Diogenes ošklbal kohúta a priniesol ho do školy, kde sa prednáška na rovnakú tému opakovala aj so záverečným zhrnutím ako predtým. Nato sa Digenes ozve s faktickou poznámkou: "Tak toto je podľa Platóna človek." A ukáže ošklbaného kohúta. Platón pohotovo k definícii hneď pridal:"...ale so širokými nechtami." Jedného dňa trhal Diogenes z figovníka figy, a keď to strážnik uvidel, tak mu vraví: "Včera sa na tomto strome jeden človek obesil." Diogenes mu odpovedal: "Ja ho teda očisťujem." Keď sa ho niekto spýtal, aké víno má rád, tak odpovedal: "Cudzie." O krásnych héterach vravel, že sa podobajú smrtiacému medovému nápoju. Keď mal hlad, zvykol sem-tam na námestí aj raňajkovať. A vtedy okolo idúci naňho začali pokrikovať; pes, pes! On im odvetil: "Vy ste psi, vy, ktorí stojíte okolo mňa, keď ja raňajkujem." Keď videl, že syn jednej hétery hádže do davu kamene, povedal mu:"Daj pozor, aby si nezasiahol otca." Keď sa ho ľudia pýtali, že aký má osoh z filozofie, tak im povedal: "I keby som nemal nijaký iný, stačí, že som pripravený na každú zmenu osudu." Keď ho ktosi ohováral, že navštevuje bordely, odpovedal: "Aj slnko preniká do záchodov a predsa sa nepoškvrní." Raz ho ktosi oslovil: "Nič nevieš a robíš sa filozofom." On nato: "Ak si čo len osobujem múdrosť, už to samé stačí, že filozofujem." Ktosi pred ním povedal:"Ja nie som súci na filozofiu." On mu odpovedal:Prečo potom žiješ, ak ti nezáleží na tom, aby si žil dobre." Keď ktosi pohŕdal svojim otcom, povedal mu: "Nehanbíš sa pohŕdať tým, komu vďačíš za to, že môžeš pohŕdať?" Keď dostal otázku, prečo ľudia dávajú almužnu žobrákom, ale nie filozofom, odpovedal: "Pretože vedia, že sa raz môžu stať chromými či slepými, no nikdy nie filozofmi." Keď sa ho pýtali, čo je u ľudí najkrajšie, odpovedal:"Sloboda slova." Raz ho k sebe pozval Platón na návštevu, a Diogenes chodiac po jeho kobercoch vraví: "Šliapem po Platónovej sláve." Keď požiadal Platóna aby mu dal trochu vína, tak mu podal plný demižón a Diogenes mu nato: "Ak ti niekto povie koľko je dve a dve, odpovieš mu dvadsať?" Keď sa ho ktosi opýtal, kde v Grécku videl statných mužov, odpovedal: "Mužov nikde, mladíkov v Sparte." Jedného dňa vážne prednášal o nejakej veci, no nikto si ho nevšímal, tak začal hvízdať ako vták, a v tú chvíľu sa okamžite okolo neho zbehli ľudia, a on im vynadal, že s horlivosťou prichádzajú počúvať hlúposti, kým iba s pohŕdaním, ak ide o vážne veci. Keď prišiel do Myndu a videl veľkú bránu a malé mesto, tak povedal: "Mynďania, zatvorte si bránu, aby vám neušlo vaše mesto." Keď stretol rečníka Anaximena, ktorý bol veľmi korpulentný, povedal mu: "Daj nám niečo zo svojho brucha, sebe uľahčíš a nám tiež prospeješ." Meditoval aj nad tým, že ľudia závodia v tom, ako by jeden druhého podkopal a dokopal, no nikto sa ale neusiluje o to, aby sa stal dobrým a šľachetným. Rečníci vedú horlivé reči o spravodlivosti, sami však nevedia spravodlivosť konať. Čudoval sa ako lakomci vo svojich rečiach hanobia peniaze, no šialene ich zhŕňajú. Je veľa takých, čo horlia po zdraví, ale nič preto nerobia a ďalej sa prepchávajú jedlom. Keď ho predali do otroctva a tam sa ho pýtali, či vie aj niečo robiť, odpovedal: "Vládnuť mužom." Keď ho zámožný Xeniades kúpil, tak mu povedal: "Snaž sa aby si poslúchal moje rozkazy." On mu odpovedal:"A keby si kúpil lekára a bol by si chorý, neposlúchol by si ho?" Diogenes sa u Xeniada stal vychovávateľom jeho synov, ktorých vychovával v duchu spartskej výchovy a disciplíne - zdravie a sila. Doma ich učil aby sa sami obsluhovali a uspokojovali s jednoduchou stravou a pitím vody. Stríhať ich dával do hola a po cestách ich vodil ľahko oblečených a naboso. Pritom museli mlčať a pozorovať iba seba samých. Oni mu to zas odplácali dobrosrdečnosťou a tým, že u rodičov sa zaňho prihovárali. Keď sa ho raz Xaniades opýtal, že ako ho majú pochovať, tak odpovedal:"Dolu tvárou." Xeniades nato: "A to prečo?" Diogenes odpovedal: "Preto, lebo čo je raz dolu, zanedlho sa obráti nahor." Tým chcel naznačiť, že nesúhlasí s nadvládou Makedóncov nad Grékmi a ich moc čoskoro pominie. Za poníženie a bitku na jednej hostine sa pomstil všetkým aktérom tohto hnusného činu tým, že napísal ich mená na bielu dosku a držiac ju pred sebou, chodil s menami po meste potial, pokiaľ im nespôsobil pohanu a verejné odsúdenie. Často vravieval, že proti osudu bojuje svojou odvahou, proti zákonom svojou prirodzenosťou a proti vášni svojim rozumom. Aj Platón ho raz nazval psom, načo mu on odpovedal: "Áno, lebo som sa vrátil k tým, čo ma predali." Keď sa ho ktosi pýtal, v ktorú hodinu sa má raňajkovať, tak povedal:"Ak je človek bohatý, tak kedy chce, ale ak je chudobný, tak kedy môže." Keď videl, že v Megarach sú jahnence chránené koženými dečkami a megarské deti chodia naopak nahé, tak povedal: "V Megarach je výhodnejšie byť baranom ako synom." Raz, ako sa tak za bielého dňa prechádzal po meste s rožatou lampou a pritom volal: "Hľadám človeka." Keď sa ho lekárnik Lisias opýtal, či verí v bohov, odpovedal:"Ako by som neveril ja, ktorý predpokladám, že si im odporný." Diogenes vraj umrel 90 ročný, a svoj život dožil v Kraneiu, v gymnáziu pod bránami Korintu. Keď ho jeho žiaci prišli pozrieť, našli ho zahaleného do plášťa, ktorý nosieval a v ňom aj spával. Pochovali ho úradne aj v prítomnosti rodičov svojich žiakov ktorých učil. Neskôr ho poctili aj sochami s týmto nápisom: Staroba chytá sa síce aj bronzu, tvoju však slávu prevelikú, nezničí celučký vek. Ty si ukázal cestu samostatného žitia, ty si ukázal ľuďom, ako je najľahšie žiť.



www.Fit-Life.sk Doplnky výživy pre športovcov