Aristoteles


Možno ťa zaujme:

www.Filmujeme.sk

www.Serialis.sk

www.Najlepsie.eu

www.Filmy.Najlepsie.eu

www.Fit-Life.sk 

 

Vtipy, citáty filozofov, SMS priania, hádanky a básničky najlepšie. Úplne zadarmo.






Aristoteles

 


Aristoteles alebo Aristotelés (po grécky: Αριστοτέλης) (* 384 pred Kr., Stageira – † 322 pred Kr., Chalkis) bol starogrécky filozof a encyklopedický vedec (polyhistor), filozof staroveku, zakladateľ logiky a mnohých ďalších špeciálnovedných odvetví (psychológie, zoológie, meteorológie atď.). Aristoteles strávil v Akadémii 20 rokov svojho života pod Platónovým vedením. V stredoveku Aristotela nazývali jednoducho „Filozof“.

 

Jadrom Aristotelovej filozofie je ontológia, ktorú nazýva „prvá filozofia“ a ktorú vytvoril kritickým pretvorením Platónovej teórie ideí. Po Platónovej smrti založil vlastnú školu Lykeion, v ktorej sa v niektorých smeroch od Platóna značne vzdialil. Jeho žiaci pôsobiaci v tejto škole sa nazývali peripatetici.

 

S Platónom sa Aristoteles zásadne rozchádza v tom, že neuznáva idey odlúčené od vnímateľných vecí. Na druhej strane v súlade s Platónom rozoznáva na každej veci látku (HÝLÉ) a tvar (MORFÉ; EIDOS). K tomu, aby vznikli konkrétne veci sú potrebné štyri faktory: látka, tvar, účel a hybná príčina. Látka je možnosťou, tvar skutočnosťou; prechod od možnosti ku skutočnosti sa realizuje pohybom.

 

Skutočnosť je vyšším a lepším stupňom existencie ako možnosť. Zmenu možnosti na skutočnosť môže spôsobovať iba taká príčina, ktorá je sama skutočnosťou. Keďže svet a dianie v ňom je večné, musí existovať príčina pohybu, ktorá je takisto večná, ale nehybná: prvý hýbateľ, boh (PRÓTON KÍNÚN AKÍNÉTON). Základnou charakteristikou boha je to, že je čistým myslením, myslením, ktoré myslí seba samé (NOÉSIS NOÉSEOS). Prvý hýbateľ, pretože je absolútne dokonalý, uvádza hmotný svet do pohybu ako predmet lásky. Tento prvý hýbateľ je rozum, účel a zákon, ktorý je najvyššou zábezpekou poriadku vo svete.

 

V teórii poznania Aristoteles kládol dôraz na zmyslové poznanie. Cieľom poznania sú pojmy, ktorým v realite zodpovedajú tvary. Poznanie tvarov nie je možné bez pozorovania mnohých jednotlivých vecí.

 

Jeho filozofické myslenie vyvolalo v Európe takmer až rozruch, keď jeho diela prenikli v 13. storočí na rané európske univerzity, najmä na Parížsku a Oxfordskú univerzitu. Podľa Aristotelových pravidiel vedeckého uvažovania sa začali riadiť i veľkí kresťanskí myslitelia. Napr. jeho ideu prvého nehybného hýbateľa rozpracoval sv. Tomáš Akvinský.

 

Aristoteles – biografia

384 pred Kr. – Aristoteles sa narodil v Stageire na polostrove Chalkidiki, bol synom Nikomacha, lekára na macedónskom kráľovskom dvore. Veľmi mladý osirel.

367 pred Kr. – podporovaný príbuznými odchádza do Atén, štúdium v Aténach, v Platónovej akadémii

347 pred Kr. – umiera Platón, Aristoteles odchádza z Atén do Malej Ázie do Assu Atarnea, kde sa venoval vedeckej práci a kde sa aj oženil s príbuznou vládcu Hermia

343 pred Kr. – Filip Macedónsky pozval Aristotela za vychovávateľa svojho syna, budúceho Alexandra Veľkého

335 pred Kr. – po návrate do Atén Aristoteles zakladá vlastnú školu Lykeion, ktorá dostala populárny názov peripatetická škola. Viedol ju až do roku 323 pred Kr., keď ušiel z Atén. Obžalovali ho totiž z bezbožnosti, pretože jeho spriaznenosť s macedónskym dvorom pokladali pravdepodobne aj za jeho politickú orientáciu.

323 pred Kr. – Aristoteles umiera v Chalkide.

 

Aristotelovo učenie

Aristotelovo učenie obsahuje celú grécku vedu a je veľkým systémom ľudského poznania. Je zachytené v spisoch logických, metafyzických, prírodovedeckých a psychologických, etických, politických, rétorickych a estetických.

 

Aristoteles pokračoval v myslení svojho učiteľa Platóna. Zatiaľ čo však Platón umiestňoval idey mimo sveta, tvrdil Aristoteles, že sú v predmetoch samých.

 

Aristotelova filozofia má ráz analytický, preto Aristoteles presne dokázal rozlíšiť filozofické disciplíny. Sám delí filozofiu na teoretickú (napr. matematiku), praktickú (napr. politiku) a poetickú (napr. poetiku).

 

Charakteristika diel

Aristotelove diela môže niekto pokladať za suché a ťažkopádne – ako lexikón. Hovorí sa o 170 spisoch, z ktorých sa však väčšina nedochovala – zachovalo sa 47, pričom z väčšej časti nejde o hotové knihy, ale o Aristotelove poznámky k prednáškam. Tieto spisy sa zvyknú deliť do piatich oblastí podľa svojho obsahu, či predmetu:

1) Logické práce (6 prác pod spoločným názvom Organon – Nástroj)

2) Prírodovedné práce (napr. Fyzika)

3) Metafyzické práce, najzákladnejšie a najabstraktnejšie spisy o tzv. prvej filozofii (pod spoločným názvom Metafyzika)

4) Politické, etické a estetické (6 spisov, napr. Etika Nikomachova)

5) Psychologické (napr. O duši/De anima)

 

Zoznam diel

Druhé analytiky

Etika Eudemova

Etika Nikomachova /10 kníh

Fyzika /8 kníh

Kategórie

Malé prírodovedné spisy (Parva naturalia)

Metafyzika /14 kníh

Meteorologika

O duši /3 knihy

O filozofii

O chôdzi zvierat

O nebi

O pohybe zvierat

O sofistických dôkazoch

O vyjadrovaní

O vzniku a zániku

Etika Eudemova

Etika Nikomachova /10 kníh

Fyzika /8 kníh

Kategórie

Malé prírodovedné spisy (Parva naturalia)

Metafyzika /14 kníh

Meteorologika

O duši /3 knihy

O filozofii

O chôdzi zvierat

O nebi

O pohybe zvierat

O sofistických dôkazoch

O vyjadrovaní

O vzniku a zániku

O vzniku zvierat

Organon /spisy o logike

Poietika

Politika /8 kníh

Protreptikos

Prvé analytiky

Rétorika

Skúmanie o zvieratách

Topiky

Ústava aténska

lekárske spisy

spisy o ustavách gréckych štátov (zachovalo sa iba dielo Ústava aténska)

O vesmíre

Problemata

Veľká etika

 

Citáty:

Celok je to čo má počiatok, stred a koniec.

Človek je tvor spoločenský.

Jedna lastovička jar nespraví.

Keby na zemi vládla láska, nepotrebovali by sme zákony.

Kto chce správne poznávať, musí najprv správnym spôsobom pochybovať.

Len štát, v ktorom sú si všetci rovní pred zákonom, môže byť naozaj silný.

Ľudia nedokážu nepretržite pracovať, potrebujú odpočinok. Ale odpočinok nie je ešte konečným cieľom.

Milovať znamená priať blížnemu to, čo pokladáme za dobré z lásky k nemu, a nie k sebe.

Iná verzia: Milovať znamená želať blížnemu, čo je dobré, ale želať mu to z lásky k nemu, nie z lásky k sebe.

Na prvom mieste má byť krása, nie zverská divosť.

Najpozoruhodnejšia na človeku je jeho schopnosť myslieť.

Nemiluje ten, kto nemiluje vždy.

Nie je to voľný čas, ktorý je hranicou práce, ale je to práca, ktorá je hranicou voľného času. Ten sa má naplniť umením, vedou, a predovšetkým filozofiou.

O priateľstve možno hovoriť len tam, kde je vzájomné porozumenie.

Potešenie je znamením životnej sily.

Pravá múdrosť je v šťastí okrasou, v nešťastí oporou.

Príroda nerobí nič bezdôvodne.

Skúsenosť na rozdiel od vedenia vie, ale nevie, prečo.

Šťastie prináleží tým, ktorí si vystačia sami.

Telesná výchova má predchádzať rozumovú výchovu.

To je lepšie, čo je bližšie k najlepšiemu.

Vo všetkých veciach prírody existuje niečo nádherné.

Vzdelanie má horké korienky, ale sladké ovocie.

Z vyučovania sa nemá robiť hra, lebo učenie nie je pre deti hrou. Je spojené s námahou a nutnosťou.

Základom demokratického štátu je sloboda.

Zdravie je najdôležitejšou kvalitou tela.



www.Fit-Life.sk Doplnky výživy pre športovcov